Alpské vrcholy

Vonku ešte vládne tma, keď sa súkame z auta pri Lago di Fedaia (2053 mnm). Hviezdy nad hlavou a náznaky svitania na východnom obzore veštia bezoblačný deň. Čaká nás Marmolada, kráľovná Dolomitov, s najvyšším vrcholom Punta Penia. Úvodné stúpanie serpentínami do sedla Forcella Col De Bousc (2438 mnm) dávame ešte na čelovkách. Okolo nás sa pomaly z tmy vynárajú obrysy okolitých vrcholov, ľadovec, aj snehom pocukrené severné svahy Marmolady. Už v sedle sa naša partia delí a časť výpravy pokračuje na vrchol normálkou. My ostatní smerujeme skratkou d

Bivio je prvá obec za Julierpassom v smere do Churu. Je to taká chudobná príbuzná honosného a svetoznámeho St. Moritzu. Nachádza sa tu dokonca aj malé lyžiarske stredisko kde sú len kotvové vleky, žiadna sedačka. V stredisku ale zato majú dobré svahy pre slabších lyžiarov a oproti Moritzu aj pri prevládajúcom SZ prúdení chytajú lepší sneh, a hlavne viac snehu. Parkujem asi kilometer pod Biviom pri autoservise Giovanotti. Je tu možno 15 miest na parkovanie a vraj aj cez týždeň sa tu dá v pohode parkovať. Podľa kamaráta Maura, ktorý je veľkým skialpovým zna

,,Základným zmyslom každého odchodu je návrat. Návrat na miesta, kde som doma, kde sa cítim najlepšie. Aké teda je Slovinsko? Pre mňa je Slovinsko ako návrat domov.“ Už dávno som prestala počítať, koľkýkrát som tu. Taktiež som prestala s plánovaním túr. Príroda žije svojim vlastným životom a učí nás rešpektovať to a prispôsobiť sa.  A niekedy, keď sme bez očakávaní, bývame najviac prekvapení. Na konci septembra sa nám podarilo byť pár dní v správnom čase na správnom mieste. Nasledujúci článok môže slúžiť aj ako tip na predĺžený

Albulské Alpy, niekde na pomedzí medzi Davosom a S.Moritzom. Je to práve Piz Kesch, ktorý kraľuje tomuto územiu. So svojimi 3418 metrami spoľahlivo prevyšuje všetko naokolo a ponúka úžasné výhľady na všetky strany.  Záujemcov o výstup je veľa. Výstupové trasy vedú z Engadinu z obce Madulain alebo od chaty Kesch, ku ktorej je najjednoduchší prístup z Bergunu. Táto túra patrí medzi tie, kde v dobrých podmienkach asi nebudete sami. Je to osem rokov, čo sa mi na konci letnej sezóny podaril výstup v letných podmienkach, a odvtedy som sa tam chcel pozrieť aj v zi

Švajčiarsko - Horný Engadin - Maloja - Val Forno Parkujem na už dobre známom parkovisku kúsok za Malojou v smere na Chiavennu. Parkovné sa tu neplatí a vždy tu stretnem pár bivakárov ktorí spia v autách. Vyrážam na bajku bez tretier, univerzálne nášlapné pedále mi to dovolia.  Kúsok za Lej Cavloc zamykám bike v lese a ďalej už peši. Idem priamo na chatu. Socializácia je jedným z hlavných cieľov dnešného dňa. Počasie je hriešne pekné. Na chate som nebol rok a pol a tak po príchode na chatu sa pridávam k posádke ktorá akurát desiatuje na terase. Po hodi

Ak by vám dnes vaše dve 20 ročné kamarátky povedali, že sa rozhodli pre výystup na Mont Blanc jednou z lezeckých ciest, možno by ste sa nad tým na chvíľu zamysleli, ale potom si poviete, veď čo. Isto si všetko dobre pozreli, veď internet je plný dostupných informácií všetkého druhu. Ubytovanie a doprava na miesto činu je to najmenej. Najmú si jedného z tisícov vodcov čo pôsobia v danej oblasti a ide sa na vec. Ostáva už len tešiť sa na fotky a statusy na sociálnych sieťach. Pohoda. V totmo príbehu je ale rok 1988. Kto si ho nepamätá, prípadne ho n

Val Roseg VIP adresa - znamená jedno: cez voľný deň sa nemusím vyvážať autom a keď nevládzem stačí mi vybehnúť o desiatej z baráku a dám takýto pobeh. Ten hrebeň som objavoval po kúskoch, v rôznych podmienkach. Áno priznám sa, viackrát som si povedal, že tam už nepôjdem a ten chýbajúci kúsok nechám tak. Ale pekné počasie ma navnadilo predsa len dať ešte nejaký ten pokus a tak som nakoniec bol úspešný... Z hotela som vyrazil priamo hore na Fuorcla Surlej. Odtiaľ už voľným štýlom používajúc zjazdovky kde sa dalo až na Piz Murtel. Nemal som ani ma�

Zernez, Pra da Punt 1485 m. Parkovisko zdarma, skoro ako doma :D Hlavné východisko do srdca Švajčiarskeho národného parku, do doliny Cluozza. Trasu a miesto štartu oproti prvému neúspešnému pokusu som mierne upravil. Po výživnom stúpaní sa napojím na už známy chodníček a klesajúcim traverzom sa dostanem ku Chamanna Cluozza 1889 m. Viem čo ma dnes čaká... Teda tuším. Občerstvujem. Ko/ko - kola,koláč, jazdím na cukry. Na chate sa už nepotrebujem na nič pýtať. Fotku s plánikom trasy mám vo foťáku a v hlave. Tak len pozdravím a uškŕňame sa na seba. Chatá

Monte Piana (2325 m) a Monte Piano (2305m) sú dva vrcholy jednej stolovej hory vo východných Dolomitoch. Síce nevýrazná svojou výškou, no významná svojou históriou. V prvej svetovej vojne ju jej strategická poloha predurčila stať sa dejiskom jednej z najkrvavejších bitiek medzi Talianskom a Rakúskom pri dobývaní južného Tirolska. Za dva a pol roka tu život položilo asi 10 000 vojakov (niektoré zdroje uvádzajú až 14 000). Dodnes tu zostali zachované neskutočné kilometre zákopov, množstvo tunelov, opevnených stanovíšť a bunkrov. Mnohé z nich časom schátral

Po rýchlej aklimatizácii na dolomitské ovzdušie padá rozhodnutie hneď zaútočiť na hlavný cieľ nášho krátkeho pobytu. Civetta sa na nás vyškierala počas celého výstupu na Lagazuoi a vystavovala na obdiv pocukrené severné steny. Zimné podmienky sme veľmi nečakali, ale nejakú výbavu máme a dúfame, že aspoň východné svahy s ferratou nebudú na tom ešte tak zle. Nepríjemný vietor by sa tiež mal už na druhý deň postupne utíšiť. Dávame poradu. Zvládnuť Civettu za jeden deň je samo osebe dosť slušný masaker. Má výživné výstupové parametre, a k tom

Švajčiarsko - Engadin - St.Moritz - Piz Bever 3230m. Piz Bever, prvý krát som ho uvidel asi zo Surgondy pred šiestimi rokmi. A potom ešte veľa krát z rôznych uhlov a rôznych vrcholov. Vždy som si ho odfotil a pozoroval som ten pre lyžiara príťažlivý juhozápadný svah. Aj som si ho foťákom približoval a hľadal stopy, nikdy som však žiadne nenašiel. V skialpovom sprievodcovi nie je o tomto vrchole zmienka, netuším prečo. Piz Bever patrí medzi tzv. vrcholy druhého sledu v pohľade od Julierpassu. V smere od St. Moritzu je potrebné rovnako absolvovať najprv stúpan

 Švajčiarsko, Engadin, St.Moritz, Julierpass, 8.2.2019 Skialpový Disneyland, tak nazývam túto oblasť bez ľadovcových trhlín s množstvom ľahších a stredne náročných túr. Vyrážame od parkoviska ktoré slúži ako východisko na Piz Lagrev. Dnes však chceme ostať celý čas na slnku a tak prejdeme cez cestu a ideme opačným smerom. Valletta da Julier sa volá dolinka medzi kopcami Julier a Valletta. Po vystúpaní nad práh doliny sa nám otvorí krajina veľkých bielych plání. Ostávame v prešlapanej stope. Dnes nebudeme prešlapávať svoju. Teda až na ten záver.

November nedočkavo poskakuje za dverami. Kým na Slovensku sa už veselo šliape na pásoch, v Dolomitoch ešte zúri neskoré babie leto. Síce dosť chladné, ale dostatočne slnečné a suché. A tak uprostred jednej krásnej noci zastavujeme na Passo Falzarego (2105 m). Vonkajšia teplota, sama osebe dosť nízka, je zrážaná prudkými poryvmi vetra. Zvyšok noci musíme nejako prežiť, potom bude lepšie. Ráno nás slnkom omaľované kopce vyťahujú zo spacákov. Najvýraznejšie žiaria tie, čo sú najbližšie: Lagazuoi a Saas de Stria. Ten prvý menovaný je naším cieľom.

V roku 2006 vyšla kniha Piz Badile – katedrála zo žuly, ktorú napísali Marco Volken a Giuseppe Miotti a ktorá  zachytáva históriu alpinizmu na jednom z najznámejších alpských vrcholov, ležiacich na hranici medzi Švajčiarskom a Talianskom. Hlavne jeho SV stena patrí medzi vyhlásené severné steny v Alpách. Horolezeckú históriu na Piz Badile písali v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia významne aj slovenskí a českí horolezci. Autori publikácie vysoko hodnotia náš prínos lezeniu na Badile a konštatujú, že práve československí lez

Po minuloročnom bežeckom zážitku z boveckého maratónu sme sa rozhodli vrátiť na miesto činu aj tento rok. Keďže sme prišli o pár dní skôr, rozhodli sme sa v rámci ,,aklimatizácieʺ čo to poobzerať. Predpoveď počasia nebola veľmi priaznivá a nakoniec sa aj do bodky vyplnila, a tak sme toho až tak veľa nestihli, ale aspoň niečo. Vrch Svinjak 1653 m Menovaný vrch je často nazývaný aj Slovinským Matterhornom, najskôr kvôli jeho tvaru, ktorým ho pripomína. Týči sa na dedinkou Bovec a je jej dominantou. Nájdete ho na každej druhej pohľadnici a magnetke a